Je oteplenie o 1°C veľa alebo málo

Je oteplenie o 1°C veľa alebo málo

 

Z minulosti vieme, že  globálna klíma a priemerná teplota Zeme sa zmenili niekoľko krát.  Pokles alebo vzrast teploty o 1°C sa za posledných 2000 rokov zopakoval niekoľko krát a takto to ovplyvnilo život v Európe.

Na počiatku nášho letopočtu bola klíma podobná súčasnej klíme.

rozmedzie 1000-1300 r. nárast o 1°C

Obdobie rokov 1000 – 1300 označujeme aj ako stredovekú teplú periódu, kedy dochádza k výraznejšiemu otepleniu .  Priemerná ročná teplota vzduchu v Európe bola približne o 1°C vyššia ako v súčasnosti. Vinič, už dávnejšie prinesený do strednej Európy a Anglicka sa v tomto období začína úspešne pestovať aj v Nemecku, Litve a Škótsku.

rozmedzie 100-450 r. pokles o 1°C

malá doba ledová

Malá doba ľadová – dochádza k postupnému ochladzovaniu. V prvej polovici 14.storočia sa na Islande prestáva pestovať obilie a v Anglicku vinič. V období medzi rokmi 1400-1850 sa opäť vyskytlo výrazné ochladenie. Zimy boli tuhé, letá daždivé. V Európe bola v tomto období priemerná ročná teplota o 1°C nižšia v porovnaní so súčasnosťou. Po sérii rokov so studeným a vlhkým letom vznikali v celej Európe potravinové krízy. Objavili sa rôzne epidémie. V južnom Taliansku boli zničené olivovníky.

18 stor.- počiatok priemyselnej revolúcie

 

1824 –  francúzsky polyhistor Jean-Baptiste Fourier objavil prirodzený skleníkový efekt atmosféry, neskôr bol popísaný umelý skleníkový efekt

rozmedzie 100r. nárast o 1°C

 Od druhej polovice 19.storočia sa začalo obdobie otepľovania s výraznejším nárastom teplôt najmä v ostatných dvadsiatich rokoch. Toto pretrvávajúce teplé obdobie je podľa mnohých klimatológov čiastočne alebo úplne spôsobené rastúcim skleníkovým efektom atmosféry. Za 100 rokov (1906-2005) sa priemerná ročná globálna teplota vzduchu zvýšila o 0,7°C. Hodnota tohto rastu na Slovensku je ešte výraznejšia (v 20. storočí je pozorovaný rast priemernej ročnej teploty vzduchu o 1,1°C).

Ako z historických záznamov vidíme, zmena o 1°C je normálna a človek sa ňou dokáže vyrovnať, problém je pri rýchlejších zmenách. Ďalším problémom je, že momentálne nevie nikto povedať či bude mať rast priemernej teploty Zeme iba vzrastajúci charakter alebo  oscilačný ako tomu bolo v posledných 2000 rokoch ľudskej minulosti.

v rozmedzí najbližších 100r. (roky 2000- 2100)- prognóza nárastu o 3 – 5°C

globálna teplota a CO2

Biológovia predpokladajú, že rast priemernej teploty vzduchu o 1 °C za storočie nie je pre ekosystémy veľkým problémom, vie sa na to prirodzenou cestou adaptovať. Oteplenie o 2 °C už ale môže spôsobiť značnú nestabilitu ekosystémov, ktorá sa niektorými súvisia­cimi dôsledkami môže negatívne prejaviť aj inak (rozšírenie chorôb a škodcov, vyhynutie dôležitých druhov a p.). Ako sa ukazuje v súčasnosti, aj aktivity človeka sa na rýchle zmenené klimatické podmienky adaptujú s problémami. Je síce pravda, že ľudia žijú a prosperujú aj v podstatne odlišných klimatických podmienkach, no celá technická infraštruktúra, poľnohospodárstvo, zdroje vody, doprava, bývanie a životný štýl sa po stáročia adaptovali a vyvíjali za daných klimatických podmienok, vrátane extrémov počasia vyskytujúcich sa za určité obdobie (aspoň za 30 rokov). Skoro denne môžeme sledovať, že len nárast rizika intenzívnych zrážok alebo su­cha o 10% v porovnaní s minulosťou spôsobuje neprekonateľné problémy, pretože tak protipovodňová ochrana ako aj systémy zavlažovania a zásobovania vodou sa riešili na podmienky minulých klimatických podmienok. Aj tu však platí, že bohatšie krajiny tento problém riešia ľahšie ako krajiny chudobnejšie a s nižšou úrovňou uplat­ňovania vedeckých poznatkov v praxi.

  • Deutsch
  • English
  • Čeština
  • Slovenčina